Zobrazovanie Satana

V histórii umenia a literatúry bol Satan zobrazovaný rôznymi spôsobmi. Podľa populárneho výkladu knihy Genezis je Satan stotožňovaný s hadom, ktorý presvedčil Evu, aby okúsila zakázané ovocie; tak bol Satan často zobrazovaný ako plaz. V skutočnosti však Genezis priamo netvrdí, že by had mal ďalšiu identitu, či už Satana alebo akúkoľvek inú. Veľa biblistov tvrdí, že had v raji je jednoducho had, schopný hovoriť, argumentovať a pokúšať Evu, pretože ako v mnoho iných mýtoch o stvorení sveta to slúži vysvetľovaciemu účelu.

Populárny obraz Satana, prebraný zo zobrazovania gréckeho boha Pana, je capovi podobný netvor s rohami a kopytami držiaci trojzubec. V novoveku sa tento obraz Satana upravil do ľudskejšej podoby tmavého, hrozivo vyzerajúceho muža s briadkou. Satan zvykne byť tiež zobrazovaný ako šarmantný a príťažlivý muž, čo odpovedá populárnej mytológii, podľa ktorej Satan získava duše ľudí tým, že využíva ich márnivosť a predkladá im lákavé pokušenia. Vzácne je Satan zobrazovaný ako žena, ako napr. vo filmoch Zmluva s diablom (2000), ale aj Umučenie Krista (2004). Existuje tiež niekoľko obrazov Satana ako krásneho anjela.

 Satan v popkultúre   

Keď sa Satan objavuje vo filmoch a televízii, býva často zobrazovaný ako muž s červenou kožou, rohami na hlave, kopytami, chvostom a vidlami; inokedy vyzerá ako obyčajný človek a vo vzácnych prípadoch je počuť iba jeho hlas. Medzi známymi zobrazeniami Satana sú kreslené grotesky Warner Brothers, Exorcista W. Friedkina (1973), Omen: Pricháda Satan! Richarda Donnera (1976), Legenda Ridleyho Scotta (1985) a South Park. Vo filme Diablov advokát hral Satana Al Pacino.

V románe Ira Levina Rosemarino dieťa, ktorý sfilmoval Roman Polański, hlavnú hrdinku (Mia Farrowová) oplodní Satan a ona porodí jeho dieťa. V románe španielskeho prozaika Artura Pérez-Reverta Dumasov klub, sfilmovanom ako Deviata brána, hlavný hrdina (Johnny Depp) pátra po zmiznutej knihe, ktorá obsahuje postup pre otvorenie brány do pekla.

Využitie Satana ako stelesnenie zla ponúka mnoho dejových príležitostí. Seriál South Park napríklad dosahuje politicky satirického účinku tým, že Satan v ňom je týraným milencom (evidentne horšieho) Saddáma Husajna. Iní používajú zápasy hrdinov so Satanom na poukázanie ľudských slabostí a nedostatkov pri snahe viesť dobrý život -- napríklad Zmluva s diablom (2000 ako remake filmu z r. 1967). A v hororovom žánri Satan poskytuje pôsobivého, takpovediac všemocného protivníka, ako v trilógii Omen.

William Peter Blatty, autor následne sfilmovanej knihy Exorcista, vyhlásil, že ju napísal s evanjelizačným zámerom zobraziť vrcholné zlo ako spôsob, ako pripomenúť svetu potrebu veriť vo vrcholné dobro, Boha.

Satan sa tiež objavuje v hudbe. Veľa rockových hviezd ako Rolling Stones, Ozzy Osbourne a AC/DC nahralo piesne o Satanovi. Napríklad mnoho Osbourneových albumov (sólových, aj s jeho pôvodnou skupinou Black Sabbath) oslavovalo alebo inokedy kritizovalo uctievanie diabla. Rolling Stones majú pieseň „Sympathy for the Devil“ (Sympatie k diablovi), ktorej cover verziu neskôr nahrali Guns N' Roses pre film Interview s upírom podľa románu Anne Riceovej. Niektorí ľudia tvrdia, že v rôznych populárnych nahrávkach možno nájsť satanské posolstvá, ak sa pustia odzadu dopredu. Táto technika sa nazýva backmasking. [1]

Satanizmus

Satanizmus predstavuje väčší počet náboženských alebo filozofických hnutí, ktoré uctievajú Satana. Aj keď autentickosť historických záznamov uctievania Satana je otázna, niektorí dnešní ľudia sa označujú za satanistov. Niektorí z nich tvrdia, že Satan je reálna bytosť, druhí ho vidia ako symbol živočíšnej žiadostivosti ľudí a pre iných predstavuje symbol buričstva a individualizmu. Veľa z týchto posledných je členmi spoločenstva založeného v šesťdesiatych rokoch Antonom LaVeyom, autorom Satanskej biblie.