Vtákopysk
Vtákopysk je také nezvyčajné zviera, že mnoho ľudí ešte krátko po jeho objavení vedcom neverilo a tvrdilo, že ide o podvrh. Dnes poznáme kompletnú genetickú štruktúru tohto čudáka.Austrálske zviera patrí medzi cicavce, no kladie vajcia ako plazy, má zobák ako kačka a chvost ako bobor. Takmer stočlennému medzinárodnému vedeckému tímu sa aktuálne podarilo dešifrovať kompletný genetický kód vtákopyska. Tento vedecký úspech by mohol vniesť nové svetlo do evolúcie živočíšnych druhov a v konečnom dôsledku aj človeka. Hoci sa vedcom už podarilo analyzovať genetické kódy iných cicavcov ako napríklad koňa, potkana alebo psa, vtákopysk bol obrovským lákadlom práve pre svoje podivné tvary.
-
Koala medvedíkovitá Latinský názov:Phascolarctos cinereus
- (t.j. popolavošedý medveď s vakom)
- Anglický názov:
- koala bear
- Rozmery:
- HB (dĺžka tela): 500-820mm;
- T(dĺžka chvosta): 10mm;
- Výskyt:
- Východná a juhovýchodná Austrália .
|
- Charakteristika:
-
Koaly vyzerajú ako milé malé medvedíky na maznanie, ale nemajú nič spoločné s medveďmi. Sú to veľmi nezvyčajné zvieratá.
-
Koala má hodvábnu srsť, veľké uši a sploštený nos. Na pohyb po stromoch je veľmi dobre prispôsobená. Má silné zadné končatiny, na ktorých má protistojný palec, na predných končatinách má protistojné dva prsty (končatiny sú päťprsté, na zadných má druhý a tretí prst zrastený). Na rozdiel od väčšiny stromových druhov nemá chvost, ale tak ako ostatné stromové druhy, má zdrsnenú pokožku chodidiel, aby sa mohla lepšie pohybovať po kôre stromov.
Živia sa takmer výlučne listami eukaluptových stromov (známych tiež ako gumovníky). Napriek tomu, že ich tráviaci systém je natoľko výkonný, že dokáže získať výživu a energiu z tohto málo stráviteľného zdroja, získanie dostatočného množstva potravy dá koalám hodne práce. Preto prespia oveľa viac hodín, ako prebdejú, zvyčajne tak, že sedia v rázsoche stromu objímajúc jeho kmeň. Predpokladá sa, že ich relatívne slabý mozogový výkon je výsledkom potreby zachovať čo najviac energie.
Koalám sa rodí jedno mláďa, ktoré je maličké a neosrstené. Vyštverá sa do matkinho vaku, kde zostane až sedem mesiacov, živiac sa cicaním mlieka. Potom žije určitý čas „napolo vo vaku a napolo mimo neho“ - pridŕža sa matkinho huňatého chrbta, až kým nie je úplne samostatné. Samostatnosť dosiahne, keď má približne 18 mesiacov.
|
